Spomienka

Autor: Slávka Petruščáková | 7.4.2016 o 18:39 | (upravené 7.4.2016 o 22:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  99x

Milovala som tie oči stáročia.
V ich hlbokú priepasť náhlila sa,
pomaličky a príťažlivo klesala až na dno jeho duše, 
kde naše spustošené srdcia spojili sa v ríšu.

Tajomný vesmír obkľúčil svet iróniou,
my však vlastnili sme priestor s dokonalou harmóniou. 

Nehou spútané telá v symfónii nežností,
posvätné dotyky hodné milosti,
kedysi nepoznaný cit. 

Odhadzujem seba, vzdávam sa spásy,
viny minulé nikto nikdy neuhasí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac Zuzana Aufrichtová upozorňovala na chyby v návrhu parkovacej politiky, tým viac problémov v práci mala.

SVET

Inaugurácie nemusia byť šou. Zaobídu sa aj bez Biblie či Boha

Americkí prezidenti nemusia prisahať vôbec.

ŠPORT

Cibulková vypadla už v treťom kole, nestačila na Rusku Makarovovú

Slovensko prišlo na Australian Open o svoju poslednú nádej vo dvojhre.


Už ste čítali?