Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Milovala som tie oči stáročia.
V ich hlbokú priepasť náhlila sa,
pomaličky a príťažlivo klesala až na dno jeho duše,
kde naše spustošené srdcia spojili sa v ríšu.
Tajomný vesmír obkľúčil svet iróniou,
my však vlastnili sme priestor s dokonalou harmóniou.
Nehou spútané telá v symfónii nežností,
posvätné dotyky hodné milosti,
kedysi nepoznaný cit.
Odhadzujem seba, vzdávam sa spásy,
viny minulé nikto nikdy neuhasí.