Spomienka

Autor: Slávka Petruščáková | 7.4.2016 o 18:39 | (upravené 7.4.2016 o 22:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  108x

Milovala som tie oči stáročia.
V ich hlbokú priepasť náhlila sa,
pomaličky a príťažlivo klesala až na dno jeho duše, 
kde naše spustošené srdcia spojili sa v ríšu.

Tajomný vesmír obkľúčil svet iróniou,
my však vlastnili sme priestor s dokonalou harmóniou. 

Nehou spútané telá v symfónii nežností,
posvätné dotyky hodné milosti,
kedysi nepoznaný cit. 

Odhadzujem seba, vzdávam sa spásy,
viny minulé nikto nikdy neuhasí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.

DOMOV

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

SMS-kou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.


Už ste čítali?